Prítomné obyvateľstvo tvoria
osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania prítomné na území
Slovenskej republiky. Ak neboli v rozhodujúcom okamihu prítomné
v mieste svojho trvalého bydliska, boli sčítané v mieste svojho
dočasného pobytu ako osoby dočasne prítomné.
Trvalým bydliskom sčítanej osoby bolo miesto (okres, obec, dom, byt), v ktorom bola sčítaná osoba
prihlásená na trvalý pobyt.
Základom
spracovania vekového zloženia
obyvateľstva boli údaje o narodení (deň, mesiac, rok).
Do
obyvateľstva v predproduktívnom
veku sú zaradené osoby vo veku do 14 rokov.
V produktívnom veku sú zaradení
muži vo veku 15-59 rokov a ženy vo veku 15-54 rokov.
Do poproduktívneho veku sú zaradení muži
vo veku od 60 a viac rokov a ženy vo veku 55 a viac rokov.
Rodinný stav sa zisťoval podľa
právneho stavu. Faktické manželstvá (druh - družka) boli zisťované iba
v otázke o vzťahu k užívateľovi bytu a k osobe na čele
hospodáriacej a cenzovej domácnosti.
Údaje
o počte živo narodených detí boli zisťované u žien bez ohľadu na vek
a ich rodinný stav zápisom počtu všetkých živo narodených detí (t. j. pred
manželstvom, v manželstve i mimo neho). Údaje boli doplnené
i zisťovaním poradia manželstva.
Štátne občianstvo sa zisťovalo
podľa právneho vzťahu obyvateľa k štátu. Deti mladšie ako 15 rokov majú
štátne občianstvo spravidla podľa svojich rodičov. V prípade rozdielneho
štátneho občianstva rodičov, deti nadobúdajú štátne občianstvo na základe ich
vzájomnej dohody. V prípade dvojitého štátneho občianstva sa uviedli obe
štátne občianstva.
Národnosťou sa pri sčítaní
rozumela príslušnosť osoby k národu, národnostnej alebo etnickej menšine.
Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan
prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie
o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine.
Národnosť detí do 15 rokov sa uvádzala podľa rodičov. Ak sa rodičia hlásili
k rôznym národnostiam, uviedla sa národnosť podľa jedného z nich (na
základe vzájomnej dohody rodičov).
Ako materinský jazyk sa zisťoval jazyk,
ktorým prevažne hovorili rodičia s obyvateľom v jeho detstve.
V prípade rozdielnych jazykov rodičov sa zapísal ten, ktorým
s dieťaťom hovorila matka. Údaj o materinskom jazyku nemusel byť
zhodný s údajom o národnosti.
Náboženským vyznaním sa rozumela
účasť obyvateľa na náboženskom živote niektorej cirkvi alebo vzťah k nej.
U detí do 15 rokov uviedli rodičia náboženské vyznanie podľa ich
rozhodnutia.
Školské vzdelanie sa zisťovalo podľa najvyššieho dokončeného
stupňa školského vzdelania.
Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa považovali osoby, ktoré boli
v rozhodujúcom okamihu sčítania v pracovnom, členskom, služobnom
alebo v obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej
osobe alebo inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní,
osoby samostatne činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku.
Za
ekonomicky aktívnych sa považovali aj osoby v základnej vojenskej službe,
náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo väzbe a vo
výkone trestu odňatia slobody - pokiaľ trval ich pracovný pomer, ženy na
materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trval ich pracovný pomer
a nezamestnaní.
Nezamestnané osoby boli osoby
16-ročné a staršie, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania bez
práce, hľadali si aktívne prácu a boli pripravené k okamžitému
nástupu do práce.
Za osoby v domácnosti sa považovali osoby
16-ročné a staršie, pokiaľ boli závislé svojou obživou na niektorom
členovi domácnosti a osoby v rozhodujúcom okamihu sčítania nezaradené
do pracovného procesu. Patria sem napríklad osoby starajúce sa o výchovu
dieťaťa, študenti diaľkového štúdia na VŠ a nezamestnaní absolventi
stredných a vysokých škôl, ak aktívne nehľadali prácu.
Za dôchodcu sa považoval každý
poberateľ dôchodku, s výnimkou detí do 16 rokov a študentov alebo
učňov denného štúdia. Deti do 16 rokov, učni a študenti poberajúci dôchodok
sa považovali za dôchodcov iba v prípade, že dôchodok je jediným zdrojom
ich obživy. Do kategórie dôchodcov patrili i pracujúci dôchodcovia.
Údaje
o zamestnaní slúžili na zistenie konkrétnej činnosť, ktorú obyvateľ
vykonáva alebo naposledy vykonával a ktorá je alebo bola zdrojom jeho
pracovných príjmov. Zamestnanie sa uviedlo označením, ktoré vyplýva
z pracovného zaradenia osoby podľa funkcií (technické
a administratívne funkcie) a podľa klasifikácií zamestnaní
(robotnícke profesie).
Nepracujúci
dôchodcovia, nezamestnaní, osoby v základnej vojenskej
službe, náhradnej alebo civilnej službe, osoby vo väzbe a vo výkone
trestu a osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke uviedli posledné
vykonávané zamestnanie.
Spoločenská skupina bola
zisťovaná podľa postavenia v zamestnaní, druhu ekonomickej činnosti
a formy odmeny za vykonávanú prácu. Nepracujúci dôchodcovia, nezamestnaní,
osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe,
vo väzbe, vo výkone trestu a osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke
vyznačili spoločenskú skupinu podľa posledného zamestnania.
Spoločenská
skupina zamestnancov zahŕňa osoby
pracujúce za mzdu, plat, iný druh odmeny. Pri týchto osobách sa zisťoval aj
sektor národného hospodárstva, v ktorom uvedené osoby pracovali – v štátnom,
družstevnom, súkromnom alebo u iného zamestnávateľa.
Za členov produkčného družstva boli
považované iba osoby s členským pomerom k výrobnému,
poľnohospodárskemu, prípadne inému produkčnému družstvu. Nepatrili sem
zamestnanci týchto družstiev, ani členovia spotrebných družstiev.
Do
spoločenskej skupiny podnikateľov so zamestnancami a podnikateľov bez zamestnancov boli
zahrnuté osoby zapísané v obchodnom registri, v živnostenskom
registri, osoby podnikajúce na základe osobitných predpisov.
Skupinu vypomáhajúcich (neplatených) členov
domácnosti v rodinnom podniku tvorili osoby pracujúce na inom základe
než pracovno-právnom vzťahu.
Ako prvé trvalé bydlisko sa uviedlo prvé
trvalé bydlisko matky v čase narodenia sčítanej osoby.
- každý
samostatný dom určený na bývanie s vlastným súpisným číslom,
- každá samostatná obytná alebo obývaná budova
s vlastným vchodom, i keď nemá vlastné číslo (vedľajšia budova),
- ďalšie
objekty (obydlia), v ktorých niekto býva alebo v rozhodujúcom okamihu
sčítania prenocoval.
Trvale obývaným domom sa rozumie
dom, v ktorom je aspoň jeden trvale obývaný byt alebo je v ňom
umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou trvale
bývajúcou osobou.
Rodinný dom je budova určená
predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej
komunikácie; môže mať najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
Vlastníctvo nie je rozhodujúce. Patria sem aj nevyčlenené rekreačné chalupy,
využívané na rekreáciu.
Bytový dom je budova na bývanie
pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného
domového komunikačného priestoru (chodba, schodište), so spoločným hlavným
vstupom z verejnej komunikácie. Počet podlaží nie je rozhodujúci. Patria
sem aj vily nespĺňajúce podmienky rodinného domu.
Neobývaný dom je dom určený na
bývanie, v ktorej nebol v rozhodujúcom okamihu sčítania ani jeden
trvale obývaný byt. Za neobývaný dom je považovaný aj dom s nezisteným
dôvodom neobývanosti.
Za ubytovacie zariadenie bez bytu sa považuje
napr. hotel, nemocnica, internát a pod., v ktorom nie je žiadny byt
a žiadna osoba v ňom nie je prihlásená na trvalý pobyt.
Obdobím výstavby alebo rekonštrukcie domu je obdobie, kedy bol dom odovzdaný do užívania (kolaudácia).
Byt tvorí obytná miestnosť alebo
súbor obytných miestností s príslušenstvom, ktoré sú usporiadané do
funkčného celku s vlastným uzavretím a sú určené na trvalé bývanie.
Trvale obývaný byt je byt,
v ktorom je aspoň jedna osoba prihlásená na trvalý pobyt alebo užívateľ má
v ňom dočasný pobyt z dôvodu zamestnania alebo štúdia. Za trvale
obývané sa považujú aj byty, ktorých užívatelia sú dočasne neprítomní, hoci aj
na dlhší čas.
Neobývaný byt je taký byt, ktorý
nemal v rozhodujúcom okamihu sčítania
žiadneho užívateľa. Za neobývaný byt je považovaný aj byt
v nevyčlenenej rekreačnej chalupe a byt s nezisteným dôvodom
neobývanosti.
Celková podlahová plocha bytu v m2 je
súčtom plôch obytných miestností, kuchyne a miestností príslušenstva bytu
(predsiene, haly, komory, chodby, kúpeľne, záchoda) bez plochy balkónov, lodžií
a terás.
Podlahová plocha obytných miestností v m2 je súčtom plôch obytných miestností
s plochou 8 m2 a viac bez podlahovej plochy kuchyne.
Do výmery podlahovej
plochy obytných miestností sa započítava iba tá časť podlahovej plochy kuchyne,
o ktorú je väčšia ako 12 m2. Ak je kuchyňa jedinou miestnosťou
bytu, započítava sa jej celková plocha do podlahovej plochy obytných
miestností.
Podlahová plocha kuchyne v m2 je plocha
miestnosti (kuchyne), ktorá je svojím vybavením a vnútorným usporiadaním
určená na prípravu jedál, je oddelená múrom alebo inak od ostatných miestností
(netvorí teda súčasť iných miestností).
Za obytnú miestnosť sa považuje miestnosť,
ktorá je priamo vetrateľná, osvetlená, je ju možné priamo alebo dostatočne
nepriamo vykurovať a je
usporiadaním a vybavením určená na celoročné bývanie. Uvedie sa počet
obytných miestností s podlahovou plochou 8 m2 a viac. Ak
je kuchyňa jedinou miestnosťou bytu, zapíše sa do počtu obytných miestností.
Vybavenie domácnosti vybranými predmetmi dlhodobej
spotreby (chladničkou, chladničkou s mrazničkou,
samostatnou mrazničkou, automatickou práčkou, farebným televízorom, telefónom, mobilným
telefónom, osobným automobilom, rekreačnou chatou, domčekom, chalupou, osobným
počítačom, osobným počítačom s internetom) sa zisťovalo bez ohľadu na to,
komu z domácnosti dané predmety patria a aký je ich počet.
Zisťovalo
sa i vlastníctvo služobného automobilu, mobilného telefónu, osobného
počítača a osobného počítača s internetom, ak ho mohli členovia
domácnosti využívať na súkromné účely.
Cenzovú domácnosť tvoria osoby,
ktoré spoločne bývajú v jednom byte na základe ich rodinných alebo iných
vzťahov v rámci jednej hospodáriacej domácnosti. Je to základná jednotka,
ktorá sa ďalej nedelí.
Cenzovú domácnosť tvoria:
1.
rodinné domácnosti, ktorých jadro
tvorí:
a)
úplná rodina – manželské dvojice (alebo spolužitie
druha a družky) bez detí alebo s deťmi (bez ohľadu na ich vek, ak dospelé
deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť);
b) neúplná rodina – jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez
ohľadu na vek dieťaťa, ale so zohľadnením spoločného hospodárenia);
2.
ostatné domácnosti
c) viacčlenná nerodinná domácnosť, ktorú tvoria dve alebo viac osôb,
príbuzných i nepríbuzných, hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú
domácnosť;
d) domácnosť jednotlivca – jediná fyzická osoba, ktorá býva
v byte buď sama alebo ako podnájomník alebo býva spoločne s ďalšou
cenzovou domácnosťou, ale samostatne hospodári.
Spoločenská
skupina domácnosti bola vytvorená podľa spoločenskej príslušnosti osoby
stojacej na jej čele; v prípade úplnej rodiny to bol vždy manžel (druh).
V prípade neúplnej dvojgeneračnej rodiny spravidla rodič, v neúplných
trojgeneračných rodinách spravidla člen prostrednej generácie.
Hospodáriacu domácnosť tvoria
osoby, ktoré spoločne bývajú v jednom byte a spoločne hradia prevažnú
časť hlavných výdavkov domácnosti (výdavky
za užívanie bytu, stravu, údržbu bytu alebo domu, výdavky na kúrenie, elektrinu,
plyn, a iné). Výška spoločného krytia nákladov na domácnosť nerozhoduje.
Jedna hospodáriaca domácnosť sa môže skladať z jednej alebo viac cenzových
domácností.
Podkladom
pre spracovanie údajov o hospodáriacich domácnostiach bolo prehlásenie
sčítaných osôb, že spoločne hospodária.
Domácnosti
podnájomníkov boli vždy považované za samostane hospodáriace domácnosti.
Hospodáriace
a cenzové domácnosti boli vytvorené z osôb trvale bývajúcich
v bytoch i mimo bytov. Z osôb s dočasným pobytom
v bytoch z dôvodu zamestnania alebo štúdia boli vytvorené domácnosti
v prípade, ak boli jedinými užívateľmi bytu.
Relatívne hodnoty
v tabuľkovej časti sú uvádzané a zaokrúhlené na jedno desatinné
miesto. V prípade, ak je relatívna hodnota celé číslo, je uvedená bez desatinného miesta (napr.: 1,0 =1; 100,0 =
100; …). Ak je relatívna hodnota menšia ako jedna, číslo je uvedené iba hodnotou desatinného
miesta (napr.: 0,9 = ,9; …).